“A čoŽe chlapi, kedy bude nejaký ďalší lup?

Jooooj, ale veď bez nIch nemôžme po lúpe chodiť. Ivan nám všetky do vzduchu vyhodil a tvrdil, že až na zimu sa vrátia.

Aaaaale, čoby! Veď sme azda nejakí zBojníci, my každého ozbíjame aj holými rukami.

A čo ak tých dRuhých bude viac? Čo ak nás chytia?

Nechytia nás! Veď tu na tomto mieste máme takú skríšu, že iných by anI nenapadlo nás tu hľadať.

No to máš pravdu. KažDý kto okolo prejde – a tých je veľa – ani nevie, že toto tu je miesto ako stvorené pre zbojníkov. Hor sa na lup!”

Rata chlapi, Rata! Už zistili našu polohu, musíme sA presunúť na iné miesto. 

JoJ, beda nám veru… Také parádne miesto to bolo, ako stvorEné pre zbojníkov, ale čo, musíme sa pobrať ďalej…

Pravdu máš! Ty, náš vodCa, nás musíš teraz viesť a my za tebou pôjdeme aj na Kraj sveta.

Nuž teda nečakajme a poďme! Určite nÁs už viacerí hľadajú. Táto dolina bola našim domovom a tento skalný masív, tu všetkým na očiach, bol naším zbojníckym znakom. V pokoji nech ostáva!