PONDELOK:
Za ranného šera sme sa stretli v blízkosti našej zborovej klubovne všetci členovia posádky, zborový vodca Krempo, priateľ zboru a skaut z Karpát, Duško a členovia, dnes už roverskej družiny-Spartágo: Drak a Šamot. Výlet s nejasným plánom, aj kvôli členovi posádky, čo víkend vopred zistil, že nemá platný pas, mohol začať. Po naštartovaní škody octavie sme vyrazli na cestu s finálnym dnešným cieľom Skopje. Síce 10.hod. jazda musela byť pre vodiča Duška náročná, spríjemnila ju atmosférická zastávka v Belehrade. Po prvom ochutnaní balkánskeho soft-drinku kokty, návštevy hradieb(aj s tenisovými kurtmi pomedzi) a kávičke v centre mesta sme sa pomaly vydali ďalej. Na večer sme dorazili do hlavného mesta macedónska a večer resp. noc sme si spríjemnili prechádzkou po nádhernom, meste Skopje, plného majestátnych sôch, pirátskych ľodí a miešania histórie s gýčom.
UTOROK
Po raňajkách a skorom obede vo forme tradičného bureku v centre mesta, sme znova nasadli do auta a opustili jedno z najunikátnejších miest môjho života. Ďalšia zastávka bol nádherný kaňon Matka, kde sme si zakajakovali na peknej príznačnej vode, poobdivovali okolitú skalnatú prírodu a aj navštívili jaskyňu.
Žiaľ aj toto miesto sme sa museli opustiť a znova nasadnúť do našej milovanej oktávie. V podvečer sme dorazili do, pre mňa najkrajšieho mesta tohto balkánskeho výletu, Ochridu.
STREDA
V Ochride sme stihli takmer všetko: pozrieť mesto, okúpať sa, ochutnať tradičný kebab (duško ako býva zvykom aj zmrzlinu), stretnúť Slováka a aj nádhernú túru poobede. Ochrid sme si teda stihli pozrieť predošlý deň v noci, dnes aj za svetla a neskôr aj z diaľky. Tým myslím nádherný výhľad z kopca Tri maži na ktorý sme vyšli ešte pred tým ako sme sa s týmto prekrásnym miestom rozlúčili a znova nasadli do auta.
No a tak sme sa v dobrej nálade vydali na našu najbližšiu zastávku, najvyšší vrch macedónska Koráb. Po chutnej večeri, v príjemnom podniku popri ceste, sme zišli na poľnú cestu do hraničného národného parku s cieľom dostať sa na lesné parkovisko. No, po niečo viac ako hodinke jazdy, po tme v neznámom lese sme sa dostali do pomerne zapeklitej situácie. Začala blikať kontrolka nedostatku oleja. Po vystúpení z auta sme si všimli mierny potôčik čiernej tekutiny. Teda nastala zmena plánov a postupne sme začali spúšťať auto dole kopcom, bez motora, čo najbližšie k civilizácii, teda k ceste. Našťastie sme stretli dvoch mužov neznámeho pôvodu a povolania, ktorí náš čisto z ich milej povahy a dobrej vôle odtiahli, až k najbližšiemu hotelu. Tam sme nakoniec našli nocľah v otvorenom altánku, už rušený len dvoma štekajucími psími gangami.
ŠTVRTOK
Našťastie tento príbeh mal šťastný koniec a naše auto bolo odtiahnuté do najbližšieho mesta Gostivaru a opravené v ten istý deň. Tak sme si pochutili v miestnych podnikoch na bureku, polievočke a rôznych drinkoch. Následne sme vyzdvihli auto so servisu a s oveľa lepšou náladou, napriek nezdolaniu Korabu, sme sa znova vybrali na cesty. Ale tentokrát už trošku divokejšie, čo sa dalo postrehnúť, už hneď po prechode do Albánska. A tak po mierne stresujúcom parkovaní a hľadaní hotelu sme zakotvili v hlavnom meste Tirane a dopriali si lacnú ale výbornú večeru v miestnom podniku.
PIATOK
Po pozrení pár pamiatok v Tirane a pocítení atmosféry tohto chaotického mesta, sme sa hneď po kávičke vydali ďaľej. Prejsť hranice do Čiernej hory. V Čiernej hore sme prespali prvýkrát v stane na rozľahlej záhrade u milej starej pani.
SOBOTA
Zobudili sme sa skoro ráno v zarosenom stane a po raňajkách sme sa postupne pozviechali a za mierne zahmleného počasia, začali šľapať. Naším cieľom bol Maglič a Veľký Maglič. Jeden bol najvyšší vrch Bosny a Hercegoviny a druhý o 3 metre vyšší vedľajší kopec v čiernej hore. Po analýze mapy národného parku sme sa vydali značkou, ktorú nepoznali žiadne online mapy. Toto rozhodnutie sa ukázalo trošku ako chybné, o čom nás presvedčili opakované hľadania značky a viac ako hodinové predieranie sa kosodrevinou. Tie výhľady ale stáli za to.
Po sledovaní plachtiacich vtákov zhora, príjemnom rozhovore s bratmi Čechmi sme sa po náročnom zostupe vrátili do tkz. kempu.
NEDELA
Posledný deň nášho Balkán tripu sme sa ešte museli vysporiadať s vybitou baterkou v aute, no aj tak sme skoro ráno už brázdili cesty, diaľnice a hranice na ceste domov. Hlavná a najkrajšia zastávka počas tejto dlhej jazdy autom bolo Sarajevo. Kde sa nič nedalo vytknúť pekným historickým uličkám, pekným kostolom či veľkým mešitám. Toto mesto plné miešania kultúr sme si naplno a užili a pokračovali na ceste domov. A tak sme ukončili tento výlet plný historických miest, nádherných scenérii, pekných túr a aj nepredvídateľných situácii.
